Súčasná legislatíva vytvára priaznivú klímu na využitie asistentov učiteľa na školách. Dôležité je však uvedomenie si, že asistent učiteľa je PEDAGOGICKÝM asistentom a jeho kompetencie nemajú začínať a končiť sprievodom detí do školy a zo školy, počas obedov a prestávok.

Jednou zo základných kompetencií asistenta učiteľa pre deti zo znevýhodnených rómskych komunít je zručnosť dosiahnuť konsenzus medzi trojuholníkom žiak – rodič- rodina. Asistent učiteľa je osobou schopnou vidieť problém s nadhľadom a z viacerých aspektov, pretože musí dobre poznať mentalitu rómskej komunity aj mentalitu majoritnej spoločnosti. Aktívni pedagógovia snažiaci sa riešiť problémy a potreby znevýhodnených rómskych žiakov sú, napriek motivácii a realizácii ústretových krokov, často neúspešní. Dôvodom je práve videnie problémov a potrieb len z jedného aspektu – učitelia z pohľadu majoritnej spoločnosti, rodičia detí z pohľadu vlastnej znevýhodnenej komunity. V takýchto prípadoch úloha asistenta učiteľa ako mediátora nevyhnutná – najmä, ak mediáciou dokáže riešiť problémy nielen medzi rodinou, školou a žiakom, ale aj medzi žiakmi navzájom.

Na dobrej mediácii dokáže schopný asistent učiteľa stavať ďalej a posúvať riešenie problémov pozitívnym smerom. Využíva schopnosť animácie a tvorby zážitkových aktivít, ktoré vytvoria a udržia priaznivú klímu na škole a podporujú multikultúrne prostredie v triedach. Správne načasovanými aktivitami asistent učiteľa prekoná bariéry medzi žiakmi a pripraví učiteľovi priaznivejšie prostredie pre výuku konkrétnych predmetov. Aj v tomto prípade je však asistent pri príprave, realizácii a hodnotení zážitkových aktivít úspešnejší, ak cíti podporu a otvorenosť učiteľov individuálne pristupovať ku každému zo žiakov. Najideálnejšie je, ak asistent učiteľa v začiatkoch svojho pôsobenia spolupracuje s učiteľmi etiky a občianskej náuky a metodicky usmerňuje inovatívnejšie formy triednických hodín. Kreatívny asistent učiteľa je schopný prostredníctvom mediácie a animácie výrazne posilniť a skvalitniť nielen výchovu, ale aj vzdelávanie rómskych aj nerómskych žiakov. Šikovný učiteľ veľmi rýchlo pochopí, akú veľkú pomoc a podporu môže mať v kvalitnom asistentovi učiteľa.

Ideálnu spoluprácu medzi asistentom učiteľa a učiteľkou ilustruje ďalší príklad dobrej praxe. Zaujímavosťou je prepojenosť dvoch alternatívnych metód výchovy u žiakov druhého ročníka - mediácie a animácie.

J.M, asistentka učiteľa so šesťročnou praxou: „ Učiteľka druhákov sa za mnou prišla poradiť. Počas veľkej prestávky musela riešiť bitku medzi rómskym žiakom – o dva roky starším než ostatné deti- a dvomi nerómskymi žiakmi. Chcela vedieť, či jej môžem pomôcť objektívne rozhodnúť o sankcii a prípadne pripraviť ad-hoc triednickú hodinu, počas ktorej by problém mohli rozobrať. Na jej výzvu som zareagovala a ešte v ten deň sme urobili spoločne jednu triednickú hodinu. Využili sme jednu zo zážitkových aktivít a zistili, že rómsky žiak (Paťko) zbil ostatných, pretože sa mu vysmievali pre jeho rečovú vadu. Paťko mal problém s hovorením a artikuláciou a ako neskôr vysvetlila učiteľka, asi preto nerád čítal a písal. Radšej dostal zlú známku len preto, aby nemusel pred celou triedou čítať alebo rozprávať. Doma som premýšľala a na ďalší deň som prišla za učiteľkou s návrhom – budem pracovať s Paťkom individuálne počas hodín čítania a k deťom sa pripojí až po prekonaní svojej bariéry. Učiteľka súhlasila a priebežne sme sa informovali, ako to s Paťkovým čítaním vyzerá. Na individuálnych hodinách som využila metódu animovanej projekcie- s Paťkom sme tvarovali z modulitu písmená, opisovali ich a nakoniec vyfarbili. Po týždni sme z maľovaných písmeniek skladali slabiky a slová, ktoré Paťko prečítal. Keďže trpel veľkou dávkou menejcennosti, nahrávala som ho na magnetofón a púšťala mu spätne nahrávku. Zistil, že nečíta až tak zle a motivovalo ho o venovať sa hraniu s maľovanými písmenkami viac. Niekedy sme si menili úlohy- on skladal slová mne a ja som ich mala prečítať. Náročky som ho zavádzala a kontrolovala tak, či slovo dobre prečítal. Po troch mesiacoch, počas ktorých jeho učiteľka aktívne pracovala s ostatnými deťmi na odstránení predsudkov cez zážitkové aktivity, bol Paťko po prvýkrát na hodine spolu s ostatnými spolužiakmi a prečítal nahlas básničku. Napriek tomu, že bola s malými chybami, všetky deti mu tlieskali. Dokonca mu pripravili malý darček, ktorý vyrobili spolu s učiteľkou. S odstupom času bolo fantastické vidieť, že Paťko sa v triede nielenže nebije, ale dokonca sa na spolužiakov teší. V takýchto chvíľach naozaj cítim, že vykonávam svoju profesiu – pomáham. Ale najväčšiu zásluhu má aj tak jeho učiteľka. Keby za mnou neprišla a nepochopila, že je nevyhnutný alternatívny postup, tak dnes Paťko naďalej bije deti a sedí v poslednej lavici druhého ročníka po tretí rok.“

Bezbolestné zmeny?

V každej profesii je evidentné, že nové výzvy si vyžadujú nové prístupy. V školstve však akoby táto skutočnosť neplatila. Skúsenosti posledného desaťročia poukázali na fakt, že tradičná škola stráca zmysel a opodstatnenie v dnešnej modernej spoločnosti. Očakávať, že niekoľkodesaťročí, hoci predtým fungujúci, model bude stále aktuálny, je nereálne a nezdravé. Deti, či už znevýhodnené alebo nie, majú stále nové potreby a bojujú so stále novými problémami vychádzajúcimi zo súčasnej spoločnosti. Ak si uvedomíme, koľko času strávia práve v škole a školskom prostredí, zisťujeme dôležitosť úlohy školy nielen vo vzdelávaní, ale aj vo výchove svojich žiakov. V zahraničí je už niekoľko školstvo postavené na princípe učiteľ pre žiaka. Na množstve slovenských škôl však ešte stále funguje opačný princíp – žiaci pre učiteľa.
Argumenty zakladajúce sa na niekoľkoročných učiteľských metódach sú zavádzajúce, pretože spoločnosť sa neustále vyvíja a aj učitelia sú nútení sa prispôsobiť sa jej novým výzvam využívaním nových metód a prístupov. Jedným z najzákladnejších je videnie žiaka ako individuality, s osobnostnou výbavou, schopnosťami a preddispozíciami.

Len vedomosti učiteľom a asistentom učiteľa v tejto dobe a v súčasnom školstve nepostačia. Priestor musí dostať kreativita, inovatívnosť a individuálny prístup – a nielen k žiakom, ktorí už dlhodobo stoja na okraji spoločnosti.