Nedávno ma na medzinárodnom školení o multikulturalite a výchove k anti-diskriminácii zaujala myšlienková koncepcia, ktorá je na medzinárodnej vzdelávacej platforme označovaná ako „Anti-bias“ prístup. I keď pôvodne vznikla v USA ako stratégia na odbúravanie predsudkov u detí navštevujúcich prvý a druhý stupeň základných škôl, v súčasnosti je považovaná za jeden z najuniverzálnejších a najinovatívnejších prístupov v rámci antidiskriminačného vzdelávania pre všetky vekové a cieľové skupiny.

Stručná história „Anti-bias“ prístupu
Ako už bolo spomenuté, koncepcia „Anti-bias“ bola začiatkom 80tych rokov vyvinutá Louise Derman-Sparksovou a Carol Brunson-Philipsovou pre potreby vzdelávania a výchovy detí k odbúravaniu predsudkov na amerických školách. V 90tych rokoch - po skončení politického režimu apartheidu v Južnej Afrike, kedy sa potreba vzdelávať mládež, ako aj dospelých v multikultúrnom prostredí demokratickým štýlom ukázala ako nevyhnutná podmienka zmeny celospoločenskej atmosféry, došlo k implementácii „Anti-bias“ prístupu v transformácii vzdelávacieho systému na africkom kontinente. Až koncom 90tych rokov sa vďaka výmene znalostí medzi expertmi z Južnej Afriky a Nemecka dostal tento prístup do Európy.

Čo je cieľom?
Pojem „Anti-bias“ bol prvýkrát použitý Louise Derman-Sparksovou ako referencia k prístupu, ktorý sa zameriava na kritickú analýzu všetkých osobných postojov, inštitucionálnych a sociálnych praktík, ktoré sú nástrojmi utláčania. Jeho cieľom je vyvažovať nerovnoprávnosť, zakladajúcu sa na jednostrannosti a predpojatosti, a tak postupne redukovať diskrimináciu na všetkých úrovniach spoločnosti. Tento prístup je výnimočný tým, že sa zameriava na celkový problém diskriminácie a nevyčleňuje niektoré jej formy ako menej či viac alarmujúce. Má za to, že jednotlivé podoby diskriminácie spolu úzko súvisia a navzájom sa podmieňujú, a navyše sú prítomné ako na individuálnej, tak aj na spoločenskej úrovni. Prístup „Anti-bias“ teda možno chápať ako istú životnú filozofiu, ktorá sa snaží upozorňovať na rôzne dimenzie diskriminácie, a taktiež rozvíjať v nás možnosti aktívnej zmeny našich predpojatých postojov a správania. Je to pohľad na svet, ktorý infiltruje všetky aspekty ľudského života. Nedá sa v istom okamihu jednoducho zapnúť alebo vypnúť, pretože akonáhle sa raz vyvinie, nedovolí nám už ďalej ignorovať predpojatosť a predsudky vo všetkých ich podobách.

Ako na to?
Postupné približovanie sa k cieľu multikultúrnej, anti-rasistickej, anti-sexistickej a aj v iných smeroch demokratickej spoločnosti v sebe nevyhnutne zahŕňa proces odúčania a preúčania sa, ktorý je často spojený s krokom do neznáma a rizikom spojeným s opúšťaním našich starých návykov. Udržať motiváciu v tomto našom snažení o transformáciu spoločenských vzťahov je preto možné iba pomocou vedomého definovania si stratégie.
„Anti-bias“ prístup nám ponúka pomocnú ruku pri vývine stratégií na uvedomovanie si a následnú kritiku všetkých spôsobov, akými rôzne formy predsudkov a utláčania zabraňujú nášmu postupu k rovnoprávnejšej spoločnosti. Osvojenie si tohto prístupu si vyžaduje osobné nasadenie jednotlivcov alebo celých skupín či organizácií v trojfázovom procese, ktorý vo svojich jednotlivých fázach cieli na uvedomenie, porozumenie a ocenenie rozdielov a podobností. Začína bolestivou ale aj oslobodzujúcou osobnou konfrontáciou našich vlastných predpojatí a predsudkov. V druhej fáze sa zameriava na naše medzikultúrne rozdielnosti pomocou ujasnenia si nášho etnického pozadia na jednej strane a uvedomenia si dysfunkčnosti etnocentrizmu na strane druhej. Cieľom tejto fázy je priviesť nás k poznaniu, že rovnoprávnosť sa nerovná rovnakosti a oceňovanie diverzity v sebe nevyhnutne zahŕňa našu ochotu akceptovať aj odlišné spôsoby života od tých našich. Tretím krokom „Anti-bias“ prístupu je osobná a systemická aplikácia presvedčení vyvinutých v predošlých fázach.
Proces transformácie individuálnych, inštitucionálnych či spoločenských subjektov tak, aby prispievali k väčšej rovnoprávnosti a demokratickosti našej spoločnosti predstavuje bezpochyby dlhú a kľukatú cestu, na ktorej sa nedá vyhnúť robeniu chýb či konfrontácii našich názorov s inými. Samotný prístup „Anti-bias“ nie je uzavretým systémom a na základe praktických skúseností s jeho aplikáciou v rôznych situáciach aj naďalej podlieha procesu rekonceptualizácie a vývinu.

Mgr. Tatiana Cárová

Zdroje:

1. „The Anti-Bias-Werkstatt and the Anti-Bias-Approach“, dostupné na http://www.anti-bias-werkstatt.de/4.html,
2. Is Reconciliation Possible? Lessons From Combating Modern Racism. Valerie Batts. http://www.visions-inc.org/Is%20Reconciliation%20Possible.pdf
3. Shifting Paradigms. Using an anti-bias strategy to challenge oppression and assist transformation in the South African context. Lansdowne, South Afrika, Early Learning Resource Unit (1997).